20
Nov

Zaujal i Darwina.

Keď na svojich expedíciách Charles Darwin objavil predstaviteľa tohto prapodivného druhu živočícha, prehlásil : „Tu iste pracovali dvaja odlišní stvoritelia“. Zviera s chvostom bobra, kožuchom krtka, žabacími nohami s blanami a kačacím zobákom zaujal zjavne i veľkého Darwina a sám sa zamýšľal nad touto hrátkou prírody. Britský prírodovedec sa zapísal do dejín ako pôvodca teórie evolúcie prirodzeným výberom a podnikol mnoho výskumných expedícií, na ktorých objavil veľa druhov živočíchov, ktoré veda do vtedy nepoznala. Keď po prvý krát v roku 1799 priniesli vysušenú kožu vtákopyska prírodovedcom v Londýnskom múzeu, považovali ju za falzifikát. Zrejme i Darwin prispel k objasneniu existencie tohto v skutku zvláštneho tvora. Je taký jedinečný, že tvorí samostatný živočíšny druh. Vtákopyska veda považuje za pozostatok prehistorickej doby a radí ho k primitívnej skupine cicavcov, ktoré v sebe kombinujú prastaré znaky plazov s typickými črtami cicavcov.

Vtákopysk divný(Ornithorhynchus anatinus) – žije len na dvoch miestach sveta a to vo východnej Austrálii a Tasmánii. Je to vajcorodý cicavec z radu kloakovce (Monotremata), to znamená, že síce sa mláďatá liahnu z vajec podobne ako u plazov a vtákov, ale živia sa materským mliekom. K podobným živočíchom patrí i ježura krátkonosá (Austrália) a ježura dlhonosá (Nová Guinea), ktoré si spoločne s vtákopyskom dodnes zachovali charakteristické znaky plazov, kladenie vajec s mäkkou škrupinou. Na rozdiel od vtákopyska však ježura znáša svoje vajíčko do vaku na brušku, kde sa mláďa vyliahne a pije tam mlieko až 6 mesiacov. Vak opúšťa, keď začnú tvrdnúce ostne mláďaťa matku pichať. Spoločne potom žijú zhruba jeden rok v nore. Vtákopysk na rozdiel od ježury vak nemá a preto znáša svoje 2-3 vajíčka do hniezda podobného vtáčiemu hlboko v nore. Po narodení pijú materské mlieko, ktoré je vylučované cez mliečne póry na pokožke, keďže vtákopysk nemá bradavky ako iné cicavce. Jednoducho mliečko olizujú z okolia týchto žliaz a vytláčajú pomocou zobáčika. Dospelé jedince dosahujú hmotnosť do 2,5 kg a ich prirodzeným prostredím sú sladkovodné rybníky, rieky a potoky obklopené lesnatým porastom. U samcov sa vyvinula na zadných ostrohách nôh jedová žľaza, ktorú využívajú na ochranu v súbojoch. Živí sa hlavne červami, larvami hmyzu, kôrovcami, malými ulitníkmi, rybkami či žabkami, ktoré rozdrví hrebeňovitými lištami v zobáku. Jeho kožovitý zobák je vybavený elektrickými receptormi po celom obvode a tie sú schopné zachytávať impulzy vydávané inými živočíchmi na vzdialenosť 10 cm. To mu pomáha orientovať sa vo vode pri love a potápaní, keď sa jeho uši, oči i nozdry uzatvoria blanou. Za deň dokáže tento čudák skonzumovať množstvo potravy rovnajúce sa polovici jeho váhy. Nahromadený tuk sa mu ukladá i do chvosta, ktorý slúži ako zásobáreň energie. Rovnako ako mnohé iné druhy živočíchov i vtákopysk je ohrozený predovšetkým klimatickými zmenami. Kedysi bol tento jedinečný živočích takmer vyhubený kolonizátormi pre svoj krásny kožuch a dnes aj napriek tomu, že je zákonom chránený, ho ohrozuje globálne otepľovanie a úbytok biotopov vhodných na prežitie. Zdá sa, že jeho niekdajšia výhoda nepriepustného kožucha sa mu stane osudnou a on nebude schopný sa prispôsobiť teplejším podmienkam na Zemi. Vtákopysk sa totiž nedokáže ochladzovať vydávaním tepla ako iné živočíchy pre svoj veľmi hustý kožuch, ktorý ho chráni pred chladom a umožňuje mu potápať sa v studených vodách i niekoľko hodín. Meraniami vedci zistili, že vydáva len malé množstvo tepla cez oči, čo mu nebude postačovať v budúcnosti, keď sa planéta výraznejšie oteplí. Či sa mu stane osudným práve globálne otepľovanie alebo úbytok vhodných biotopov ukáže čas. Možno nás tento jedinečný nádherný bobrík s kačacím zobákom prekvapí a prežije i nás, ľudstvo. Veď napokon dokázal, že i taký svedok prehistorických čias, ako je on sám, sa môže v pohode rovnať a spolunažívať s tak vyvinutými druhmi, ako sme my ľudia. Za mňa mu veľmi držím palce, aby jeho potomkov mohli obdivovať a pozastavovať sa nad ich zvláštnosťami i naši pravnuci.

Bc. Zdenka Suchá

Zdroj : Birkhead,T., Dunbar,R., Readers Digest Výber, 1998,ISBN 80-967878-4-5,str.44-45.

              Wikipédia.org.

Foto : internet

Niečo o mne...
Vitajte na mojej stránke, kde sa chcem s Vami podeliť o získané informácie a pocity, ktoré som zažila a zažívam so zvieratami. Verím, že každý si tu niečo nájde a budem rada za nápady a poznámky o čo by som mohla uvedenú stránku obohatiť. zsucha(at)animal-life.sk
Vyhľadávanie:
Najnovšie komentáre
© Copyright 2010-2018 www.Animal-life.sk. All rights reserved. Created by Dream-Theme — premium wordpress themes. Proudly powered by WordPress.