1
Júl

Vyhynul zrejme ďalší poddruh korytnačky slonej.

Počuli ste už o osamelom Georgovi ? Georg bol zrejme posledný predstaviteľ poddruhu korytnačky slonej (Chelonoidis nigra abingdoni), ktorý žil vo výskumnej stanici Ch. Darwina na Galapágoch a dožil sa takmer 100 rokov . Po prvý krát bol Georg videný vedcami v roku 1972, kedy bol zaradený do záchranného programu. V jeho živote sa vyskytla ja samička iného poddruhu, ktorá mu zniesla vajíčka, avšak tie neboli oplodnené a potomstvo nevychovali. Poddruhov korytnačky slonej je viac, nie všetky sa môžu vzájomne páriť pre genetickú nezhodu. Na Galapágoch žilo 14 populácií rôznych druhov korytnačiek, ktoré skúmal už CH. Darwin v 19. storočí. V tej dobe ich na ostrovoch žilo obrovské množstvo. Prudký pokles populácie korytnačiek nastal v 70. rokoch minul. storočia. Prečo je tomu tak ? Myslím, že nikoho neprekvapím, keď poviem, že my ľudia sme hlavnou príčinou tejto krutej skutočnosti. Korytnačky sa hromadne lovia, aby boli uspokojené chúťky mnohých ľudí, ktorí považujú mäso z korytnačky za delikatesu a radi si za ňu zaplatia. To, že uloviť korytnačku je pomerne jednoduché pre jej pomalosť ešte zhoršuje situáciu v udržaní ich stavu. Mnohé poddruhy už vyhynuli a Georgova smrť si pripísala vyhynutie ďalšieho z nich. Veľkým problémom pre populáciu korytnačiek na Galapágoch je zavlečenie nepôvodných živočíchov ako čierne potkany, kozy či prasce. Potkany im ničia vajcia, kozy spásajú trávu, ktorá tvorí podstatnú zložku korytnačej potravy. V záchrannej stanici Ch. Darwina sú odchovávané korytnačky až do veku, keď im už nehrozí nebezpečenstvo a následne sú vypustené do prírody. Vďaka tejto snahe pracovníkov sa zvýšil počet korytnačiek na ostrovoch z počtu 3 000 v roku 1974 na súčasných 20 000. Ohromný úspech, čo poviete ? Je skvelé vedieť, že keď človek chce a uvedomuje si dôsledky svojho konania, dokáže prírode vrátiť to, čo jej pôvodne zobral. Pred pár rokmi sa o záchranu a pomoc korytnačkám pričinil i princ Charles, ktorý je známy milovník prírody. Po návšteve na Galapágoch a zistení skutočnosti o ohrození mnohých druhov miestnych zvierat, sa rozhodol založiť kanceláriu. Jej pracovníci pomáhajú miestnym obyvateľom chrániť pôvodnú faunu. Učia ľudí, ako stavať príbytky, aby chránili ohrozené druhy. Počet obyvateľov na Galapágoch rapídne rastie, čo so sebou prináša novú výstavbu a zaberanie územia, ktoré pôvodne patrilo mnohým živočíšnym druhom. Práve v tomto má kancelária pomáhať, aby naučila ľudí žiť po boku zvierat bez toho, aby si ubližovali.

KORYTNAČKY (Testudinata) – sú plazy s typickým pokrytím tela, aké nemajú žiadne iné živočíchy. Na našej planéte sa vyskytli už pred 200 mil. rokov. Pancier môže mať rôzny tvar i veľkosť, ale jeho funkcia je rovnaká u všetkých druhov korytnačiek a síce chrániť jej mäkké telíčko. Pancier je tvorený z dvoch častí, spodnej (plastrón) a vrchnej (karapax), ktoré sú vzájomne spojené väzivom. Korytnačky sa živia buď výhradne rastlinnou potravou (korytnačka zelenkastá či slonia), ale poznáme i dravé korytnačky (Trojpazúrka hryzavá, Kajmanka dravá) živiace sa ulovenou korisťou. Zuby u korytnačiek nahrádza rohovinová obliečka čeľustí, podobne ako u vtákov. U nás žije korytnačka močiarna (Emys orbicularis), ktorú však v posledných rokoch ohrozuje vypúšťanie nepôvodných druhov korytnačiek do našich vôd, ktorých sa nezodpovední majitelia takto zbavujú. Korytnačka močiarna dorastá do dĺžky okolo 30 cm a jej sfarbenie je intenzívne žlto-čierne. Znáša do piesočnatej pôdy 3 -15 vajec, ktoré zahrieva slnko.

KORYTNAČKA SLONIA – má niekoľko poddruhov a je najväčšia zo všetkých žijúcich suchozemských korytnačiek. Typický je obrovský pancier rôzneho tvaru a veľkosti, dlhý krk a silné nohy. Nemôžem si pomôcť, ale jej výzor tváre mi pripomína malého mimozemšťana z filmu. Korytnačky slonie sú vegetariáni, trávia väčšinu času spásaním trávy, či vyhrievaním sa v jazierkach. Samice kladú v období párenia vajíčka do hniezda v zemi podobne ako vodné korytnačky. Dospelé jedince okrem človeka nemajú prirodzeného nepriateľa. Dosahujú váhu okolo 300 kg a dĺžku 1,2 metra. Tieto korytnačky sa dožívajú 150-200 rokov.

GALAPÁGY –  sú nazývané aj korytnačie ostrovy (Islas Galapágos).  Na tomto ekvádorskom súostroví sa nachádza veľké množstvo sopiek, niektoré sú činné dodnes. Tieto ostrovy sú známe endemitmi, zvláštnymi druhmi zvierat, ktoré sa nevyskytujú nikde inde. Súostrovie sa skladá z 13 väčších sopečných ostrovov a vyše 100 skalnatých výčnelkov. Isabela je najväčším ostrovom. Galapágy objavili v roku 1535 Španiely a v tom čase neboli obývané. V roku 1831 vstúpil na ostrovy britský prírodovedec Ch. Darwin. Strávil 6 týždňov pozorovaním živočíchov, čo ho viedlo k napísaniu evolučnej teórie „O pôvode druhov.“ Pre jedinečnú faunu sú ostrovy národným parkom od roku 1934 a od roku 1964 funguje výskumná stanica Ch. Darwina, ktorá sa zameriava na ekológiu a evolúciu. Na ostrovoch okrem korytnačiek môžete vidieť i tučniaky, tulene, leguány, veľryby či žraloky. Keďže sú Galapágy národným parkom, pohyb turistov je tu prísne regulovaný. Je zakázané sa dotýkať zvierat a večer musíte park opustiť.

Korytnačky sú bezpochyby jedinečným druhom živočíchov, ktorý si zaslúži svoje miesto na tejto planéte a ich vyhynutím by sme prišli o prehistorickú krásu týchto zvierat. Georg síce opustil tento svet, ale zanechal pre ľudí posolstvo záchrany o ochrany ďalších jedincov. Spomienka na neho je mementom pre ľudí, aby si vážili krehkú rovnováhu prírody, aby nedopustili vymieranie ďalších druhov živočíchov na tejto planéte.

Bc. Zdenka Suchá

Zdroj : Wikipédia internet

            Dobroruka,L. a spol., Pestrá príroda, vyd. Mladé letá, 1984,str.90 -93.

Foto : internet

Niečo o mne...
Vitajte na mojej stránke, kde sa chcem s Vami podeliť o získané informácie a pocity, ktoré som zažila a zažívam so zvieratami. Verím, že každý si tu niečo nájde a budem rada za nápady a poznámky o čo by som mohla uvedenú stránku obohatiť. zsucha(at)animal-life.sk
Vyhľadávanie:
Najnovšie komentáre
© Copyright 2010-2018 www.Animal-life.sk. All rights reserved. Created by Dream-Theme — premium wordpress themes. Proudly powered by WordPress.