13
Nov

Svedkovia dávnej minulosti.

Poznáte dieťa, ktoré by nefascinovali dinosaury ? Z vlastnej skúsenosti na mojich deťoch viem, že tieto zvláštne vyzerajúce stvorenia z dávnych čias sú pre deti a nielen pre nich veľkým lákadlom. „Škoda, že nežijú aj dnes“, prehlásila raz moja dcéra pri čítaní knižky o týchto záhadných obroch. Ja som sa tak trošku zdesila pri pomyslení, že by nám tu dnes pobehovali  po Zemi dinosaury ako kedysi a ťažko povedať, ako by za týchto okolností ľudstvo dopadlo. „Veď aj krokodíl je taký menší dinosaurus“, prehlásila som s úsmevom neveriacky hľadiacemu dieťaťu. Je známym faktom, že krokodíly ako jediné dokázali prežiť vo svojej nezmenenej podobe  od čias dinosaurov až dodnes. Predkami krokodílov bol Protosuchus, ktorý mal dlhé nohy a krátky nos. Čomu vďačia tieto zvieratá za svoje prežitie ? Vedci sa domnievajú, že vďaka obrovskej prispôsobivosti vonkajším podmienkam a svojmu úspornému metabolizmu, ktorý dokáže šetriť energiu na horšie časy. Krokodíl je schopný nežrať niekoľko mesiacov či dokonca rokov za extrémnych podmienok, ktorá nastala zrejme i pri vyhynutí dinosaurov. Ich metabolizmus sa zníži na minimum,  srdcová činnosť sa spomalí natoľko, že krvou sú zásobované len najdôležitejšie orgány. Toto však nedokázali kedysi dávno obrovské druhy dinosaurov a preto boli odsúdení na vyhynutie. Doba praplazov bola poznačená vymieraním živočíchov tak na svojom začiatku, ako i na svojom konci. Keď sa kontinenty spojili a vznikla Pangea nastali obrovské zmeny podnebia a až 70% živočíchov vyhynulo. Pri jej opätovnom rozpade o 180 miliónov rokov neskôr začali opäť vymierať hlavne veľké druhy suchozemských živočíchov vrátane dinosaurov. Jedine krokodílom sa akosi zázrakom podarilo prežiť v takmer nezmenenej podobe dodnes. Zástupcovia radu krokodílov sú vývojovo najvyspelejšími plazmi. Nedávne morfologické štúdie však preukázali, že krokodíly majú bližšie ku vtákom než ostatným plazom. Robia si hniezda, znášajú vajcia, o ktoré sa starajú podobne ako vtáky. Krokodíly a vtáky sa v skutočnosti vyvinuli zo spoločnej rodiny archosaurov pred 225 mil. rokov. Je paradoxom, že tento vytrvalý bojovník z čias druhohôr prekonal takú dlhú cestu do doby, kde je ohrozený vyhynutím vďaka nám, ľuďom.

Krokodíly – na svete žije 23 druhov krokodílov, z ktorých je väčšina ohrozená vyhynutím. Aby sme si trošku urobili poriadok, tak musíme spomenúť, že ich delíme ma krokodíly, aligátory a gaviály. Krokodíla od aligátora odlíšite nielen podľa veľkosti, tvaru lebky, ale hlavne podľa dolných zubov, ktoré u krokodíla pri zavretej tlame vytŕčajú von. To u aligátora neuvidíte, lebo mu dolné zuby zapadajú do jamky v hornej čeľusti, čiže nie sú viditeľné. Gaviála spoznáte podľa dlhej štíhlej tlamy, na konci ktorej u samcov je možné badať chrupavkový výrastok (ghara=hrniec), ktorý slúži ako rezonátor pri dorozumievaní jedincov. Spôsob života však majú podobný, živia sa mäsom, ktoré si lovia hlavne z vody a je známe, že vo svojich čeľustiach majú obrovskú silu. Čo už je menej známe, že svaly na otváranie tlamy sú slabé, preto nie je ťažké krokodílovi tlamu otvoriť. To veľmi dobre vedia cvičitelia krokodílov a využívajú to pri predvádzaní svojej šou. Krokodíly obývajú hlavne tropické oblasti a poznáme sladko i slanovodné druhy. Z plazov majú najdokonalejšie 4 komorové srdce ako vtáky a cicavce a rovnako ako oni majú  hrudnú dutinu oddelenú od brušnej svalom, ktorý zvyšuje účinnosť pľúc. Keďže žijú hlavne vo vode, ich uši a nozdry sú chránené tesnými príchlopkami a oči tretím viečkom. Krokodília samica znáša 15-80 vajec (podľa druhu) do pripravenej kopy lístia, rastlín, zeminy a stráži ich až do vyliahnutia. Tesne po vyliahnutí im pomáha nájsť cestu do vody a veľmi často ich prenáša v tlame priamo do bezpečia. Zuby krokodílom pri vypadnutí dorastajú po celý život a dožívajú sa 60-100 rokov. Cudzí im nie je ani kanibalizmus, kedy väčšie krokodíly požierajú tie menšie a to hlavne pri nedostatku potravy. Krokodíly sa vďaka ľuďom dostali na listinu ohrozených živočíchov a v mnohých krajinách sú prísne chránené. V Austrálii, kde žil i veľmi známy milovník krokodílov Steve Irwin, je ich lov vo voľnej prírode prísne zakázaný. Žijú tu dva druhy krokodílov, sladkovodný menší (3-4 metre) a slanovodný (6-8 metrov), ktorý je pre človeka veľmi nebezpečný. Chov na farmách umelo odchovaných krokodílov podlieha rovnako prísnej kontrole a nie je jednoduché dostať licenciu na prevádzkovanie takejto farmy. Je faktom, že tu sa krokodíly chovajú pre kožu, zuby a mäso, čo sa mne osobne veľmi nepáči, ale farmári sa podieľajú aj na ich ochrane vo voľnej prírode. Či už osvetou medzi návštevníkmi alebo odchovom krokodílov zo zozbieraných vajec z prírody, ktoré sú následne vypúšťané nazad do prírody. V Austrálii na konci 60 rokov 20 stor. hrozilo krokodílom úplné vyhynutie a preto sa v roku 1971 prijal zákon na ich prísnu ochranu.  Najohrozenejším krokodílom, ktorý je tesne pred vyhynutí a na svete žije asi 200 kusov, je gaviál žijúci v Indii vo vodách Ganges a Brahmaputra. Paradoxné je , že v Indii sa považuje za posvätné zviera. V dôsledku znečistenia prostredia, ich lovu a ničenia ich prirodzeného prostredia sa dostali na listinu odsúdených druhov a ťažko povedať, či sa ho podarí zachrániť.

Krokodíly v symboloch – v starovekom Egypte boli krokodíly uctievané a dokonca i mumifikované. Bohyňa Twóret bola zobrazovaná s telom hrocha a hlavou krokodíla a mala ľudí chrániť pred chorobami. Sobek, muž s krokodíľou hlavou predstavoval zasa životodarnú silu Nílu. V meste Krokodilopolis sa nachádzalo kultové centrum, kde sa chovali krokodíly, zdobili ich zlatom a kŕmili. Niektoré africké kmene uctievali krokodílov ako sprostredkovateľov medzi svetom ľudí a svetom duchov. Šamani pripisujú ich vnútornostiam silnú zázračnú moc a využívajú ich na ničivé čary. Pre severských Austrálčanov predstavujú veľké krokodíly duchov významných osobností a sú symbolom múdrosti.

Stephen Robert „Steve“ Irwin –  sa narodil v Melbourne v Austrálii a od malička vyrastal medzi plazmi a zvieratami v parku plazov v Queenslande, ktorý založil jeho otec. Práve tu sa naučil zručnosti a schopnosti ako manipulovať z krokodílmi a neskôr sa stal otcovým nástupcom a zároveň majiteľom Austrálskej ZOO, ako park neskôr premenovali. Bol to známy lovec krokodílov, nadaný prírodovedec a jeden z prvých bojovníkov za záchranu ohrozených živočíchov, hlavne jeho milovaných krokodílov. Zachraňoval divoké zvieratá, zdôrazňoval ochranu prírody všade kde mohol a mal príležitosť. Pevne veril, že čím viac o krokodíloch vieme, tým viac im bude svet rozumieť a chrániť ich. Určite si ho mnohí z vás pamätajú z dokumentárnych filmov, v ktorých úžasným spôsobom rozprával o týchto zvieratách a dokazoval svoje zručnosti pri manipulácii s nimi. Preslávil ho dokumentárny seriál „Lovec krokodílov“. V roku 1992 sa oženil a spolu s manželkou Terri Rainesovou, ktorá kvôli nemu opustila Ameriku a spolu so Stevom sa dali na dobrodružnú prácu záchrany divokých zvierat. Majú spolu dve deti Bindi a Róberta, ktoré pokračujú v otcových šľapajach. Paradoxné v živote Steva bola práve jeho smrť v roku 2006, pretože osudným sa mu nestali krokodíly, ale bodnutie rajou priamo do srdca pri potápaní. Zvláštna je i skutočnosť, že Steve bol len treťou známou obeťou raje v Austrálii a 17 na celom svete. Raja je pomerne pokojná a svojim ostrým ostňom útočí len v prípade, že sa cíti ohrozená. Jeho smrť bola veľkým šokom pre celú Austráliu a obrovskou stratou pre celý svet ochrany prírody. Po jeho smrti Terri prevzala vedenie ZOO a napísala úžasnú knihu o svojom manželovi, ktorú vám vrele odporúčam prečítať. V knihe „Steve a ja“ rozpráva o mnohých spoločných dobrodružstvách, ale i bežnom živote ich tak trošku bláznivej rodinky. Sú tam vykreslené zážitky z lovu krokodílov, stretnutie s veľrybami či jedovatými hadmi, ale i radosti a trápenia Steva ako človeka. Terri chcela týmto spôsobom vzdať úctu svojmu manželovi a zároveň človeku milujúcemu prírodu. Človeku, ktorý sa stal legendou pre mnoho ľudí.

Bc. Zdenka Suchá

Zdroj : Galan,M. Vývoj života, vyd.Time life,1992,ISBN 80-85860-00-7,str.60-61

            Irwinová,T.Steve a ja, vyd.IFP,2008,ISBN 978-80-903997-3-0,str.15-20

            Wikipedia.org

http://palolajciak.blog.sme.sk/c/199755/Australia-V-mutnych-vodach-Northern-Territory-2.html

 

Foto : internet      

Niečo o mne...
Vitajte na mojej stránke, kde sa chcem s Vami podeliť o získané informácie a pocity, ktoré som zažila a zažívam so zvieratami. Verím, že každý si tu niečo nájde a budem rada za nápady a poznámky o čo by som mohla uvedenú stránku obohatiť. zsucha(at)animal-life.sk
Vyhľadávanie:
Najnovšie komentáre
© Copyright 2010-2018 www.Animal-life.sk. All rights reserved. Created by Dream-Theme — premium wordpress themes. Proudly powered by WordPress.