6
Júl

Stračie pohladenie na duši.

Skončilo sa 12 hodín náročnej služby na oddelení  a ja sotva kráčam unaveným krokom k autu, aby som sa čo najskôr dostala domov. Môj vlčiak už určite netrpezlivo pozerá cez plot a čaká, až ho vezmem von na prechádzku. Už z diaľky vidím jeho veľkú hlavu a striehnuce uši, keď parkujem pri dome. Teší sa, tak veľmi sa vždy teší, keď prídem a ja sa teším rovnako. Beriem vodítko a neviem sa dočkať relaxu po ťažkom dni, ktorý pri mojich zvieratách zaručene príde. Ako tak kráčame po ceste, zahliadnem čosi zvláštne, nezvyčajné a čochvíľa to registruje aj môj pes. Uprostred cesty stojí naširoko rozkročené mláďa vtáka, zatiaľ neznámeho pôvodu. Usmievam sa, lebo vyzerá ako kovboj s pištoľami po bokoch a drzo pozerá do našich tvárí. Ani kúsok strachu, pevne stojí a čaká, čo sa bude diať. Z prvého pohľadu viem posúdiť akurát toľko, že je to mláďa väčšieho vtáka, lietať ešte nevie a vyzerá byť v poriadku. Stále rozmýšľam, čo to je za vtáka. Beriem ho do dlaní (vediac, že vtáky sa neriadia čuchom) a lepšie si ho obzerám. Trošku straší otváraním zobáčika, ale po chvíľke sa upokojí a pevne sa ma chytí drápkami za prsty. Krásne vtáčatko, pomyslím si, zdravé, silné s pevnými dlhými nohami, najkrajšie a najväčšie aké som držala v ruke. Čo s tebou ? Zdravý rozum mi po mojich skúsenostiach s mláďatami vtákov kázal nechať ho tam, city však hlasno protestovali. Z kríkov sa ozval škrekot straky a maličký na to reagoval svojim pokrikom. Rodičia, určite o ňom vedia a postarajú sa. A tak som maličkého aspoň nafotila a nechal ho tam. Pripadal mi taký sám, mala som obavu, ako zvládne svoje prvé opustenie hniezda. Aby som sa ubezpečila o správnosti svojho rozhodnutia, zavolala som opäť vedúcemu záchrannej stanice v Zázrivej pánovi Metodovi Macekovi. Ten samozrejme odobril moje rozhodnutie a podľa poslaných fotiek mi potvrdil, že sa jedná o stračie mláďa. Že mi to nedošlo hneď. Keď tie drobce sú niekedy také rozdielne od dospelcov. Toto mláďa straky, jedného z našich najkrajších vtákov, bolo pre mňa pohladením na duši po ťažkom dni a vrátilo mi úsmev na tvári. Malá odmena za celodennú snahu, akoby dar z nebies. Akoby niekto chcel povedať : „až také zlé to nebude“ a postavil mi do cesty tohto malého kovboja. Cestou domov som na neho stále myslela a neprestávam ani dnes. Rozhodne sa tam pôjdem pozrieť, ako sa mu darí, či predsa len nepotrebuje pomoc. Bol to pre mňa taký malý zázrak. Veď komu sa podarí držať v náručí mláďa straky ? Možno už viac príležitostí v živote ani mať nebudem.

STRAKA ČIERNOZOBÁ (Pica pica) – najradšej obýva otvorenú krajinu prevažne do výšky 900 m.n. m, ale obýva aj ovocné záhrady. Stavia si typické veľké hniezdo, zhora kryté strieškou z konárikov zväčša vysoko na stromoch. Podľa sfarbenia pozná straku snáď každý. Hlava, hruď a chrbát je čierny, zatiaľ čo brucho, boky a lopatky sú biele. Na jar a v lete sa straka kŕmi hlavne živočíšnou potravou (hmyz, chrobáky, húsenice, dážďovky či zdochliny) a na jeseň  či v zime sa živý hlavne rastlinnou potravou(bobule, čerešne, hrušky a semená). Považuje sa v podstate aj za škodnú pri plienení hniezd spevavcov, ktorým požiera vajíčka či mláďatá. Je ostražitá, zvedavá a drzá. Ľudia ju často obviňujú z kradnutia lesklých predmetov, čo nie je tak celkom pravda, ale lesklé fólie, vrchnáčiky či iné predmety sa občas v hniezde nájdu. Straka znáša koncom apríla 3-6 vajíčok so zelenkastým podkladom a hnedastými škvrnami, na ktorých sedí 18 dní.

Ak sa vám stane, že nájdete vtáčatko, zvážte si čo urobíte. Ľudia často berú domov (zachraňujú) vtáčatká, ktoré záchranu nepotrebujú, čím im berú šancu na slobodný život v prírode. Nehovoriac o tom, že odchovať vtáča nie je vôbec jednoduché, keď nemáte vedomosti a skúsenosti. Vtáčatká pri nevhodnej starostlivosti po pár dňoch hynú. Koho teda zachraňovať ?

  1. zranené, zoslabnuté či premrznuté vtáčatá, neschopné letu či pohybu
  2. príliš malé mláďatá (holiatka)
  3. mláďatá na rušnej ceste, kde mu hrozí nebezpečenstvo od psov či ľudí

Rozhodne neexperimentujte a volajte odborníkov zo záchranných staníc zvierat, ktorých je na Slovensku viac. Ja osobne doporučujem vždy ochotného pána Metoda Maceka zo Zázrivej. Zachraňujú všetky zvieratká žijúce v našej prírode, nie len tie lietajúce. Verím, že sa budete vedieť vždy správne rozhodnúť a poskytnete pomoc tam, kde to naozaj treba. Verte mi, nie je to jednoduché.

Bc. Zdenka Suchá

Zdroj : http://snaturou2000.sk/zivocichy/straka-ciernozoba

Foto : archív autorky a internet

Niečo o mne...
Vitajte na mojej stránke, kde sa chcem s Vami podeliť o získané informácie a pocity, ktoré som zažila a zažívam so zvieratami. Verím, že každý si tu niečo nájde a budem rada za nápady a poznámky o čo by som mohla uvedenú stránku obohatiť. zsucha(at)animal-life.sk
Vyhľadávanie:
Najnovšie komentáre
© Copyright 2010-2018 www.Animal-life.sk. All rights reserved. Created by Dream-Theme — premium wordpress themes. Proudly powered by WordPress.