2
Apr

Prečo to všetko robím ?

Vždy keď sa mi do života pripletie nejaké to zvieratko bez domova či v núdzi je pre mňa samozrejmosťou mu pomôcť napriek tomu, že tým znova obmedzím rodinu a narobím si častokrát veľa starostí. Nie totiž všetci v mojom okolí chápu, prečo to všetko robím, čo cítim, keď nemôžem pomôcť a aký skvelý pocit mám, keď sa mi to podarí. Niekedy stačí naozaj pomoc maličká, inokedy si to vyžaduje strašne veľa úsilia, všetko sa vám komplikuje, napätie v rodine stúpa a to sú práve tie chvíle, keď si sama poviem, či mi toto všetko treba.  Či nemôžem len tak bez povšimnutia prejsť okolo topiaceho sa mačaťa, či hladom zbedačeného psa a mať svätý pokoj, tak ako to robí mnoho ľudí na tomto svete a sú šťastní. A viete na čo som prišla ? Nemohla. Nemohla preto, lebo by som nedokázala dobre spávať, preto lebo by som sa nedokázala na seba pozrieť do zrkadla, lebo by som napokon nemohla myslieť na nič iné, len na to úbohé zviera a skončila v blázninci. Nech si teda každý pomáha či nepomáha podľa svojho svedomia, ja chcem mať to svoje čisté. Už len pre tých drobcov sa to všetko oplatí obetovať. Prekonať problémy, pomôcť, oklepať sa zo starostí a ísť ďalej do toho. Spomienky na nich či pozdravy z domova sú pre mňa najkrajšou odmenou a hnacou silou ísť vpred a držať sa svojich pocitov. Tu je zopár mojich drobcov. Na úvodnej fotke je mačiatko nájdené potulovať sa popri kontajneroch, ešte v ten deň išlo do nového domova, kde sa postarali aj o jeho ošetrenie u veterinára. Dnes je z nej krásna mačička, pani domu v Turčianskych Kľačanoch. Druhá mačička u nás tiež dlho nezotrvala, doniesli nám ju deti úplne dehydrovanú počas najhorúcejšieho leta a po krátkom zotavení sa jej ujali v rodinnom domčeku v Žabokrekoch pri Martine, kde má aj mačacích kamarátov. Adamko bol kocúrik, ktorý dlhšiu dobu prežíval u nás na dvore a patril medzi našich chovancov, ktorý si každý deň prišiel naplniť bruško do nášho bufetu pod smrečkom. Svôj domov našiel v domčeku na Záhorí, kde je z neho pán domu. Samko bol starší kocúrik, ktorý sa jedného dňa objavil u nás na dvore a nikto nevedel, kde sa tam zobral. Či ho tam niekto vyhodil, alebo len tak sa mu u nás páčilo, lebo si tu vždy niečo našiel pod zub, nikto netuší. Bolo však zrejmé, že doteraz bol dobre živený a zvyknutý na ľudí a preto sme pátrali po pôvodných majiteľoch, žiaľ sa nikto k nemu neprihlásil a tak sme mu našli nový domov. Prišli si pre neho mladí ľudia až z Bratislavy a dnes žije v spoločnosti viacerých miciek a pravideľne mi posiela fotky. Ewanko bol veľmi zložitý prípad, kde som poprosila o pomoc aj OZ mačky SOS, lebo pre jeho naozaj závažný stav potreboval byť dlho izolovaný od ostatných, čo v mojich vtedajších podmienkach nešlo. Týždeň som ho piplala v pivnici v provizórnych podmienkach a potom sa ho ujala pani Darinka Kukučková, ktorá sa s ním veľmi dlho trápila a dávala ho dokopy. Napokon sami na fotke vidíte, v akom stave bol, keď som ho odoberala z miestnej kolónie mačiek od starých ľudí, ktorí sa o ne nevedeli adekvátne postarať. Jeho imunita bola veľmi oslabená a aj napriek liečbe nebude už nikdy úplne zdraví. Našiel si však skvelý domov a má aj mačacieho kamaráta. Elinka bol nedávny prípad odobratá za najväčšieho fujaka z ulice, kde ju ohrozovali nie len autá, ale i majitelia objektu, kde žila od mačiatka. Mladá mačička nežnej povahy mi neskutočne prirástla k srdcu a ja napriek komplikáciám po kastrácii, keď sa jej rana rozpadla a musela som ju dávať dokopy dlhšie ako som predpokladala si našla skvelý domov v domčeku vo Varíne, kde má na hranie dvoch malých loptošov a veľmi ju ľúbia. Jediná mačička, ktorej som už nedokázala pomôcť bola naša starenka Mila, ktorá tiež prežívala pod kríčkom u nás na dvore a nebola na tom moc dobre. Mala ťažkosti s dýchaním, plný nos, bola neustále unavená a veľmi chudučká. Celé dni spávala v krabici, kde sme jej ustlali a aj napriek liečbe sa jej nedalo už pomôcť a najlepším riešením pre ňu bolo uspinkanie. Pri Miluške som zostala do posledných chvíľ jej túlavého života. Tento brhlík lesný ležal v tráve pod domom zrejme po náraze do skla a prežil u nás jeden deň, kedy sme sa mu snažili pomôcť. V deň, keď si pre neho mal prísť odborník zo Záchrannej stanice drobček na následky zranenia uhynul. Na jeho posledný pohľad do mojej tváre nikdy nezabudnem. Okrem vtáčikov sa u nás vyskytol túto zimu i netopierik, ktorý netrafil do zimoviska a potreboval trošku vykŕmiť, aby do jari prežil. Aj pre mňa samotnú to bola premiéra a nakŕmiť správne netopiera nie je sranda. Pomaličky sa chystáme na jeho vypustenie na slobodu. Okrem hľadania domovov či liečenia sa často staráme i o prišelcov, ktorí nenájdu dostatok potravy u svojich majiteľov a tak sa nám tu v poslednej dobe chodia stravovať dvaja kocúrikovia od susedov. Čierny Bagirko k nám prišiel z lúky, kde celé dni spával pod stromom a dnes si uzurpuje miesto na terase. Vôbec ho netrápi, že doma sú tu iné mačky a pokojne im vypráši kožuchy. Bielotigrovaný Miško k nám chodí od susedov, ktorí ho často nechávajú samotného pri dome, kým oni cestujú. Zrejme na jeho bruško nemyslia a tak si Miško k nám zájde aj dvakrát denne po granulky na naše okno a sedí tam aj teraz. Tieto zvieratká sú len ukážkou toho, s čím sa najčastejšie stretávam a čo nedá spávať mojej duši. To, že u nás zostalo 5 mačiek a jeden hladom týraný vlčiak je len dôsledkom toho, že mi osudy trápených zvierat nie sú ľahostajné a zrejme ani nikdy nebudú. Keby každý prispel svojou troškou, bolo by toho utrpenia oveľa menej na svete. Skúste pomôcť aspoň v rámci svojich možností aj vy a vaše dni budú krajšie.

Bc. Zdenka Suchá

Foto : súkromný archív, archív mačky SOS a majiteľov zvierat

Niečo o mne...
Vitajte na mojej stránke, kde sa chcem s Vami podeliť o získané informácie a pocity, ktoré som zažila a zažívam so zvieratami. Verím, že každý si tu niečo nájde a budem rada za nápady a poznámky o čo by som mohla uvedenú stránku obohatiť. zsucha(at)animal-life.sk
Vyhľadávanie:
Najnovšie komentáre
© Copyright 2010-2018 www.Animal-life.sk. All rights reserved. Created by Dream-Theme — premium wordpress themes. Proudly powered by WordPress.