29
Okt

Orieškové bláznenie.

Jedno krásne slnečné ráno sa kochám pohľadom do záhrady a popíjajúc kávu pozorujem naše miestne veveričky, ako pobehujú sem a tam. Máme tu asi tri či štyri veveričky, každú inej farby od hnedočiernej po ryšavú a striedavo si to šinú cez našu záhradu s vlašským orechom v pusinke. Až je to smiešne. Tak malá papuľka a zmestí sa do nej tak obrovský orech. Na orechy chodia k našim susedom, kde rastie starý strom a tohto roku je výnimočne obsypaný orechmi. Veveričky už majú svoje cestičky, ktorými chodia a orechy odnášajú do blízkeho krovia, kde zrejme majú hniezdo na vysokom smreku. Je jeseň a určite si robia zásoby na zimu, pomyslím si. Sú také malinké, krehké a také šikovné. Neskutočne krásne stvorenia, na ktoré sa môžete pozerať do nekonečna. Nádherne ladným skokom dokonca pricupkajú i k vašim nohám, a keď sa veľmi nehýbete, máte príležitosť si ich poriadne zblízka vyobzerať. Vejár namiesto chvosta, krásne vypulené očká a tie štetinky na konci ušiek, nádhera. Dokáže behať hore dole a zvláčať tie orechy aj celý deň. Už si občas myslím, že tým susedom veľa orechov na koláče ani nemôže ostať. Musia mať riadne veľké komôrky, aby do nich toľko orechov vôbec pomestili. Občas im úlovok pri behu vypadne a väčšinou ho nechá mne pre potešenie. A tak sa delíme s veveričkami o susedove orechy a sme spokojné. Sú to skutočne obrovské orechy. Mimochodom viete, že vlašský orech je židovsko-kresťanský symbol plodnosti a dlhovekosti ? V zime tieto šikulky určite hladovať nebudú. Som rada, že  žijú tu u nás, takmer v našej záhrade, škoda len, že naše mačky si myslia niečo úplne iné. Neskutočne ich fascinuje, keď zbadajú skáčucu veveričku a nedá im ju neloviť. Raz sme boli svedkom, ako náš Murko lapil jednu z nich, keď skákala na plot. Chytil ju pod packy a maličká pišťala o život. Okamžite sme pribehli, milého Murka presvedčili, aby ju pustil, veď aj tak ju papať nebude a maličkú pustili na strom. Chúďatko bola natoľko vyplašená, že na tom strome sedela na najvyššom konári asi tri hodiny bez pohnutia. Dúfala som, že jej vážnejšie neublížil a sledovala ju po očku, či sa konečne nepohne. Keď sa zo šoku spamätala, začala pobehovať po strome a to som vedela, že už je dobre. Dnes opäť nosí orechy a behá nám po záhrade, čo som veľmi rada. Naši mačací lovci občas ulovia myšku, s ktorou sa nezabudnú pochváliť, ale veveričky im rozhodne loviť nedovolím. Veď kto by mi potom nosil oriešky od susedov ?   

Veverica stromová (Sciurus vulgaris)- radíme do radu hlodavcov(Rodentia), ktoré predstavujú takmer polovicu všetkých cicavcov sveta. Hlodavce obývajú okrem ľadovcov všetky biotopy sveta, sú významnými prenášačmi rôznych chorôb a potravnými konkurentmi človeka, čo má za následok ich neustále prenasledovanie. Veverica je typickou predstaviteľkou hlodavcov a ja si myslím, že snáď i jednou z najkrajších. Nádherný huňatý chvost jej slúži pri skákaní zo stromu na strom ako kormidlo. Farba ich kožucha sa líši podľa biotopu, v ktorom žijú, ale nie je vylúčené nájsť na jednom mieste aj rôzne sfarbené jedince, tak ako je to aj v našom prípade. Tmavé variety od hnedých po takmer čierne nájdete skôr v ihličnatých lesoch a svetlé ryšavky skôr v tých listnatých. Typ sfarbenie samozrejme slúži na lepšie splynutie s prostredím, v ktorom veveričky žijú. Taká ryšavka by v ihličnatom lese nemala šancu dlho prežiť, lebo by priam kričala ulovte ma, tu som. V zmiešanom biotope sa vyskytujú rôzne sfarbenia a aj v jednom vrhu môžu byť mláďatká rôznej farby. Veverice sú veľmi pohyblivé, zdatné, dokážu liezť po stromoch i dole hlavou, skákať po najtenších konároch. Nečudo, že veverica je symbolom obratnosti a prekonávania ťažkostí a dostala sa dokonca i do rodových erbov (Beréniovci). V zime veverice nespia pravým zimným spánkom, len striedajú fázy pokoja a spánku vo svojich guľovitých hniezdach s otvorom zospodu. Najaktívnejšie sú samozrejme v období párenia, keď si hľadajú partnerov a privádzajú na svet mláďatá. Veverice sú veľmi prispôsobivé podmienkam  a v rokoch so slabou úrodou potravy rodia málo mláďat a naopak v roku hojnosti sa doslova premnožia. Dospelý jedinec má na rozdiel od mláďaťa vyvinuté štetinky na ušiach. Ich hlavnou potravou sú hlavne semená, oriešky, bukvice, žalude, ale majú radi i bobule, ovocie, huby či dokonca drobné živočíchy. Ak sa im naskytne príležitosť, zožerú aj vajíčka či dokonca mláďatá spevavcov. Určite ste už mali možnosť v lese nájsť smrekové šišky ohryzené veveričkou. Dokáže ich s veľkou šikovnosťou vyhrýzť a dostať sa tak ku výživným semenám. Jedna veverica dokáže za deň spracovať až 15 kusov smrekových šišiek, borovicových aj vyše 100. Veveričky v parkoch kŕmené ľuďmi si dokážu na človeka veľmi rýchlo zvyknúť a neboja sa ani priameho kontaktu : https://www.facebook.com/zsucha1#!/photo.php?v=296529673792878 . Ich najväčšími nepriateľmi sú jastraby a kuny. Podľa množstva veveričiek v našom okolí sa neobávam, že by boli ohrozené vyhynutím, ale aj my ľudia musíme prispieť svojim správaním k tomu, aby tomu tak nikdy nebolo. A to predovšetkým ochranou ich životného prostredia, ktoré nám pomaly ale isto mizne z planéty. Výrub lesov, nekompetentné zásahy do ekosystému, čoraz väčšia výstavba priemyselných zón by sa určite odrazila aj životoch týchto krásnych predstaviteľov radu hlodavcov.

Bc. Zdenka Suchá

Zdroj : Reichholf,J.Cicavce,1996,vyd.Ikar,ISBN 80-7118-236-2,str.68-71.

Foto: internet a súkromný archív autorky

Niečo o mne...
Vitajte na mojej stránke, kde sa chcem s Vami podeliť o získané informácie a pocity, ktoré som zažila a zažívam so zvieratami. Verím, že každý si tu niečo nájde a budem rada za nápady a poznámky o čo by som mohla uvedenú stránku obohatiť. zsucha(at)animal-life.sk
Vyhľadávanie:
Najnovšie komentáre
© Copyright 2010-2018 www.Animal-life.sk. All rights reserved. Created by Dream-Theme — premium wordpress themes. Proudly powered by WordPress.