11
Feb

Navždy prvá.

Spomínate si ešte na svojho prvého psíka ? Určite mnohí z vás mali psíka už ako deti a prežili ste s ním svoje detstvo. Ja som tiež mala to šťastie. Môj prvý psík bola krátkonohá sučinka kríženca  s menom Tinka. Pamätám sa ako dnes na moment, keď som ju prvý krát uvidela. Mala som vtedy 12 rokov a veľmi som vždy túžila mať vlastného psíka. Moji rodičia mi to veľmi nechceli dovoliť a tak som len snívala o tom, akého psíka si raz donesiem domov. Jedného letného dňa, myslím, že boli prázdniny, som zazvonila pri dverách jednej kamarátky a v momente otvorenia dverí sa ku mne kotúľali malé chlpaté guľôčky. Boli to asi 6 týždňové šteniatka, ktoré sa im narodili. V nemom úžase som na ne hľadela a opäť sa vo mne prebudila tá silná túžba po psíkovi. Nemuseli ma veľa nahovárať a o chvíľu som si už hrdo niesla jedno z nich domov. Šťastná, ale s obavami ako sa k tomu postavia rodičia, som ju doma predstavila  mame. Pamätám si ako dnes, že umývala okná a keď som jej povedala, že si ju chcem nechať, veľmi nadšená nebola. Prosila som, aby sme to aspoň skúsili a potom sa uvidí. No samozrejme, že malá Tinka, ako sme ju nazvali, si získala srdcia celej rodiny a zostala u nás natrvalo. Spočiatku mama nebola veľmi nadšená z mláčok na koberci, ale snažila som sa vždy všetko vyčistiť. Tinka sa učila veľmi rýchlo a zvládli sme aj povely, za ktoré by sa nemusel hanbiť žiadny pes. Tinka bola pravdepodobne kríženec špica a zodpovedala tomu aj jej povaha. Uštekaná na všetko okolo, hravá, energická a aj napriek jej krátkym nôžkam dokázala absolvovať dlhé vychádzky. Asi po roku dostala moja priateľka šteniatko nemeckého ovčiaka, ktorý sa stal pre Tinku najlepším priateľom a tvorili spolu nerozlučnú dvojicu. Ochraňovali jeden druhého a šantili sa kde sa dalo. Fanto, tak sa volal jej chlpatý kamarát, to dotiahol dokonca na záchranárske skúšky. Bol inteligentný, poslušný a svojim výzorom mi veľmi pripomína nášho terajšieho psíka. Tinka bola občas tvrdohlavá a keď sa rozhodla, že niečo chce, tak si to dokázala aj presadiť. Vo veku asi 5 rokov v období hárania mi jedného večera zmizla v tme a nebolo jej zopár hodín. Napokon sa vrátila domov sama, v očiach iskričky šťastia a mne sa hrozne uľavilo. No samozrejme, že jej nočný výlet nezostal bez následkov a o pár mesiacov sa narodilo 6 krásnych šteniatok. Dlho sme netušili, že je kotná, ale posledné týždne, keď sa mi nezdalo to jej veľké hrčkaté bruško, mi to došlo. Pôrod zvládla Tinka úplne bravúrne na prvorodičku a mi sme s ňou veľa práce nemali. Zaliezla si v spálni pod posteľ a tam ich všetky odrodila sama. Vyčistila po sebe koberec, postarala sa o plodové obaly aj šteniatka. My sme ich len skontrolovali, či sú v poriadku a poprekladali do pelieška. Bolo to krásne obdobie pre nás aj pre ňu, bolo vidno, že si to užíva. Šteniatka rástli ako z vody a my sme začali rozmýšľať, čo s nimi. Našťastie všetkým drobcom sme našli dobré domovy. Tinka bola náš prvý psík a v podstate som sa na nej učila všetko potrebné. Dnes by som veľa vecí robila inak a lepšie, ale každý sa raz učí. Bola trpezlivá a vďaka nej som pochopila psiu dušičku. Stala sa z nej moja verná priateľka. Prežívala so mnou moje lásky, trápenia i radosti. Smútila so mnou, keď sa mi niečo nepodarilo. Dospela som pri nej v dospelú ženu a čím dlhšie sme boli spolu, tým viac som k nej lipla. Chodili sme všade spolu, spala so mnou v mojej posteli, randila so mnou s priateľmi. O to ťažšie bolo pre mňa rozhodnutie, ísť za prácou do Čiech. Odlúčenie od nej bolo pre mňa nepredstaviteľné a ťažké. Odišla som s tým, že je to len dočasné riešenie. V tom čase už bola Tinka staršia dáma a začala mať zdravotné problémy so zápalmi močových ciest, ktoré ju trápili hlavne v zime. Vždy som sa na ňu veľmi tešila a čas, ktorý som bola doma mi bol vzácny. Keď som sa raz vrátila z práce domov, pri zvítaní s Tinkou som si všimla zákal na jej očkách. Bol tam a prišiel tak zrazu, až ma zamrazilo. Uvedomila som si, že ona už bude čoraz viac starnúť a ja tu nebudem, keď ma bude potrebovať. Samozrejme, že zrak sa začal výrazne zhoršovať a Tinka nám napokon úplne oslepla. K tomu sa jej pridružilo vypadávanie srsti na chrbátiku, kde sa jej tvorili boľavé ekzémy. Slepučká chodila so mnou na prechádzky, navigovala som ju hlasom a nemala som pocit, že je z toho nešťastná. Zo svojou slepotou sa dokázala celkom slušne vyrovnať. Medzičasom som sa vrátila natrvalo domov, spokojná, že sme opäť spolu. Dnes viem, že to bolo správne rozhodnutie, lebo Tinka začala mať vážne problémy s obličkami. Dodnes neviem, či išlo o zlyhanie obličiek alebo nádorový proces, už si to po tých 16 rokoch nepamätám. Pamätám si len toľko, že jedného dňa začala močiť veľmi krvavý moč, bola apatická, mala horúčku a pohľad na ňu bol zúfalý. Myslela som, že je to zápal, ktorý preliečime ako vždy v zime a bude dobre. Ale veterinárka vyslovila obavu z nádorového ochorenia a po všetkých vyšetreniach ma postavila pred ťažké rozhodnutie. Buď ju dáme operovať s rizikom, že to tento 10 ročný psík v takom stave nemusí prežiť, alebo ju zbavíme trápenia navždy.  Pre mňa nepredstaviteľná predstava. Ja sama by som ju dala operovať, ale rozhodnutie nebolo len na mne. Bola členom celej rodiny a všetci ju mali radi. Zvyšok rodiny, hlavne rodičia však operáciu vnímali ako ďalšie predĺženie jej bolesti a boli za eutanáziu. Cítila som sa ako sám vojak v poli. Nikto ma nepodporil v snahe jej pomôcť a zachrániť ju. Bola som na to sama. Chcela som jej dať tú šancu prežiť ešte zopár rôčkov s nami. Viem, že to celé nemuselo dopadnúť dobre, ale ja mám preto výčitky svedomia dodnes. Výčitky, že som nespravila viac. S ťažkým srdcom som Tinku nechala uspať. Aj tento moment mám v živej pamäti. Pani doktorka jej oholila nôžku a podala jej uspávaciu látku v smrteľnej dávke. Stála som pri nej, neustále jej šepkala do uška a čakala až zaspí. Pre slzy som nevidela a mala som pocit, že to už nevydržím. Každý, kto si tento proces zažil vie, o čom hovorím. Ako bezmocne sa vtedy cítite, ako vám ide vyskočiť srdce z hrude, máte pocit, že niečo vo vás práve zomrelo. Skončila sa etapa vášho života, kus vašej identity je preč. Tinka zaspala veľmi pokojne a rýchlo, zostalo z nej len bezduché vysilené telíčko. Zabalila som si ju do deky a odniesla v náručí do auta. Bola stále mäkká a teplá, bola moja. Pochovali sme ju na záhrade zabalenú ako bábätko a urobili sme jej malý hrobček, kde som jej zapálila sviečku. Na pamiatku som si ponechala zväzok jej krásnej dlhej srsti, ktorý mám uchovaný dodnes. Malá hmatateľná spomienka na úžasnú sučinku, ktorá ma toľko naučila. Pamätám si, ako veľmi mi chýbala, každý deň a v každej chvíli. Ráno som sa zobudila a zrazu som si uvedomila, že na ranné vychádzky nemám s kým ísť, že nemám koho česať, kŕmiť a v noci pri spaní mi nikto neležal pri nohách. Stratila som zmysel svojho života, stratila som niekoho, kto ho 10 rokov napĺňal šťastím. Chodila som ako bez duše, mysľou stále s ňou a tento stav trval veľmi dlho. Vedela som, že to takto nepôjde a musím zaplniť to prázdne miesto v mojom srdci ďalším psíkom. Asi pol roka po Tinkinej smrti som sa vracala z práce domov, keď som si všimla hlúčik detí, ako si obzerajú malinké šteniatka. Podišla som bližšie k majiteľke a oproti sa mi vyrútilo malé hnedé klbko akoby ma poznalo odjakživa. Vybavil sa mi obraz malej Tinky, keď sa mi ona zaplietla pod nohy pri našom prvom stretnutí. Presne ako ona. Považovala som to za znamenie a po dohode s majiteľkou som si pre šteniatko prišla na druhý deň. Malá hnedá guľka dostala meno Nelka a ja som mala zrazu po dlhej dobe pocit, že ma niekto potrebuje. Postupne sa rana na srdiečku vďaka Nelke zahojila a vrátila som sa do starých koľají. Nelka sa v dnešných dňoch dožíva už svojich 15 narodenín v plnom zdraví a ja dúfam, že s nami ešte dlho zostane. Ale to už je iný príbeh.

Bc. Zdenka Suchá

Foto :  archív autorky

 

Niečo o mne...
Vitajte na mojej stránke, kde sa chcem s Vami podeliť o získané informácie a pocity, ktoré som zažila a zažívam so zvieratami. Verím, že každý si tu niečo nájde a budem rada za nápady a poznámky o čo by som mohla uvedenú stránku obohatiť. zsucha(at)animal-life.sk
Vyhľadávanie:
Najnovšie komentáre
© Copyright 2010-2019 www.Animal-life.sk. All rights reserved. Created by Dream-Theme — premium wordpress themes. Proudly powered by WordPress.