11
Jún

Krehký život vtáčatka.

O tom, že vtáčatá sú veľmi krehké stvorenia sa každý rok presviedčam, keď nachádzam uhynuté telíčka vypadnutých holiatok či zranené jedince. Aj tento rok ich už bolo niekoľko, veď mláďatá pomaly vylietajú z hniezd a učia sa lietať. Žiaľ pomoc pre tieto drobce väčšinou už príde neskoro a ak  sa vám aj podarí vtáča nájsť živé, je len veľmi ťažké ho odchovať. Téme odchovu vtáčích mláďat sme už na týchto stránkach venovali jeden článok http://www.animal-life.sk/ako-neublizit-drozdikovi/ a že to nie je jednoduché vám povie každý odborník. Moja dcéra priniesla pred pár dňami zranené drobné vtáčatko, ktoré nelietalo, len ležalo v tráve. Ona už vie, že nemá brať domov vtáčatká, ktoré sa učia lietať, sú zdravé a poskakujú v tráve. Ale tu jej bolo jasné, že niečo nie je v poriadku a tak mi ho priniesla ukázať. Na prvý pohľad som vedela určiť jedine to, že to je drobný vtáčik, pekného sfarbenia, dospelý jedinec a má zranenú nôžku. Prezreli sme krídelká, ktoré sa zdali v poriadku, preto som dúfala, že by po zhojení nôžky mohol lietať. Bol tu však ešte jeden, dosť vážny problém. Posunutý zobáčik, čo sa stalo zrejme v dôsledku nárazu do budovy, čomu zodpovedalo aj miesto nálezu. Náraz môže samozrejme znamenať i vnútorné zranenia, ale dúfali sme, že tento malý hrdina to zvládne, veď nás celú dobu intenzívne ďobal do prstov. Dostal napiť zo striekačky, uvarili sme vajíčko a zmiešali so sušeným hmyzom. Moja kaša však dostala košom a vtáčatko toho veľa nepoďobalo. Uložili sme ho do krabice vystlanej papierovými servítkami a nechali ho odpočinúť. Drobec oddychoval a my sme sa vrhli do pátrania, aby sme zistili o aké vtáčatko sa jedná. Vďaka internetu a knihám sme boli úspešní a napokon sa dopátrali, že vtáčatko je brhlík lesný.

BRHLÍK LESNÝ (Sitta europaea) – žije v listnatých i zmiešaných lesoch, hlavne so starými stromami, v ktorých dutinách hniezdi. Dokáže však žiť aj v mestských parkoch či záhradách. Samička otvor vo svojom hniezde zmenšuje obrubou z blata a slín, aby zabránila vniknutiu väčších vtákov. Hniezdi 2 krát do roka a znáša 5-8 vajíčok, na ktorých sedí zhruba 2 týždne. Mláďatá opúšťajú hniezdo 25 dní po vyliahnutí a vedia veľmi dobre lietať. Brhlík sa živí hmyzom, pavúkmi, ucholakmi, semenami či orechmi. Radi vyďobávajú aj žalude či bukvice a občas si pochutnávajú aj na bobuliach a ovocí. Typické pre brhlíka je lezenie aj dole hlavou, čo dokáže ako jediný spevavec. Má na to vyvinuté krátke silné nohy s dlhými pazúrikmi. Robí si zásoby semien v štrbinách stromov a zamaskuje ich machom. Veľkosťou pripomína vrabca, ale sfarbením si ho rozhodne s ním nepomýlite. Má väčšiu hlávku s dlhým klinovitým zobákom. Typický je čierny pruh tiahnuci sa cez oko až na zátylok.

Nastalo premýšľanie nad tým, kde zohnať odborníkov, ktorí by sa pokúsili vtáčatko zachrániť. Vtedy som veľmi ocenila svoj vlastný článok, kde som si našla kontakty na ochrancov prírody a začala som obvolávať. Na tretí pokus sa mi podarilo skontaktovať sa s pánom z rehabilitačnej stanice Zázrivá. Pán Metod Macek bol veľmi ochotný, trpezlivo vypočul moje slová, poradil čo s vtáčatkom a prisľúbil prevzatie vtáčika na druhý deň, keďže sa už chýlilo k večeru. Slovo dalo slovo a ja som bola rada, že sa vtáčatko dostane do rúk odborníka. Jediné, čo ma trápilo bolo, aby malý drobec do rána prežil. Dúfala som, že zranenia pri náraze nenarobili veľa škody. Ráno prvé moje kroky viedli za vtáčatkom, ako zvládlo dlhú noc. Otvorila som krabicu, drobec zdvihol hlávku, poobzeral si ma a zdal sa byť v poriadku, čo ma veľmi potešilo. „Za chvíľu ti dám vodičku“, prihovorila som sa mu a bežala som vyprevadiť deti do školy. Po pol hodinke bol byt prázdny, deti odišli a ja som sa v kľude išla venovať vtáčatku s tým, že mu opäť skúsim ponúknuť niečo do zobáčiku. Aké veľké sklamanie ma premohlo v momente, keď som otvorila krabicu a vtáčatko hoc ešte teplé, ale už mŕtve ležalo tichučko v papierovej perinke. Prečo? To bolo jediné, čo ma napadlo pri tomto pohľade na malé krehké telíčko. Veď nám už chýbal len krôčik k záchrane. Veď ešte pred chvíľkou na mňa pozeral. Ani som netušila, že tento jeho pohľad do mojej tváre bude pohľadom posledným. Bolo mi ľúto, že som s ním neostala dlhšie, že musel umrieť sám. Keby som to len tušila. Obrovské sklamanie z ďalšieho neúspechu o záchranu vtáčaťa. Aj keď viete, že sú krehké a nedá sa pomôcť všetkým, aj tak vás to neskutočne mrzí. Keď som volala pánovi Macekovi, povedal mi niečo v podobnom zmysle, aby som nemala výčitky svedomia a poďakoval mi za prístup k veci. Do budúcna mi ponúkol pomoc a ja už dnes aspoň viem, že existuje človek, ktorému môžem zavolať, až raz bude zase nejaké vtáčatko potrebovať pomoc. Vážim si veľmi jeho ochotu a rozhodne jeho pomoc  pre záchranu vtáčaťa využijem. Jeden človek nemôže vedieť všetko a ja to veľmi dobre viem. Odborníci sú na to, aby nám pomáhali a preto využijem ich skúsenosti. A ešte jedna pozitívna vec na tomto príbehu predsa len je, lebo sa rozšíril zoznam vtáčat, ktoré dokážem rozpoznať, viem čo to o jeho spôsobe života. Čím viac spoznáme, tým lepšie budeme vedieť pomáhať a ja so štúdiom našich letcov rozhodne nekončím. Tento malý brhlíček ma posunul zas o kúsok ďalej a ja keď sme mu nedokázali pomôcť , aj tak to všetko asi malo zmysel.

Bc. Zdenka Suchá

Zdroj : http://snaturou2000.sk/zivocichy/brhlik-lesny

Foto : internet a archív autorky

Niečo o mne...
Vitajte na mojej stránke, kde sa chcem s Vami podeliť o získané informácie a pocity, ktoré som zažila a zažívam so zvieratami. Verím, že každý si tu niečo nájde a budem rada za nápady a poznámky o čo by som mohla uvedenú stránku obohatiť. zsucha(at)animal-life.sk
Vyhľadávanie:
Najnovšie komentáre
© Copyright 2010-2018 www.Animal-life.sk. All rights reserved. Created by Dream-Theme — premium wordpress themes. Proudly powered by WordPress.