21
Aug

Klepot bocianich zobákov.

Nie je nič nezvyčajné, keď si v meste či uprostred železničnej stanice na najvyššom stĺpe postaví bocianí pár hniezdo, do ktorého sa každoročne vracia z Afriky a vychováva tam svoje potomstvo. Snáď každý z nás mal tú možnosť obdivovať tieto honosné vtáky, ako prelietajú nad krajinou. I ja som už nespočetne krát obdivovala ich štíhle dlhé zobáky či elegantný let na oblohe. Avšak prvý krát som nedávno mala možnosť pozorovať ich, ako sa prechádzajú po streche vysokého paneláku, kde sa každé ráno predvádzali a neskôr spolu krúžili priamo nad našim balkónom. Každé ráno sme ja a moje mačky stáli na balkóne a kochali sa ich krásou. Neviem teda, čo si mysleli moje mačky, ale je fakt, že sa k nám priblížili natoľko, až sa micky zježili a ušli z balkóna. Krásny pohľad uprostred panelákovej džungle. Bolo zrejmé, že bociany sú na blízkosť ľudí zvyknuté a nerobilo im problém ukázať nám svoju krásu. Bociany v ľuďoch odjakživa vyvolávali príjemné pocity a spájali sa s nosením bábätiek. Chvalabohu to až tak pravda nebude, lebo by som už doma musela mať celú škôlku. Táto legenda o nosení bábätiek vznikla pravdepodobne v Grécku, kde sa bocian spája s narodením ochrankyne žien, bohyňou Hérou. Verí sa, že komu hniezdia bociany na streche, tam nemajú nezhody či problémy a žijú si v pokoji. Preto ľudia bociany milujú, často sa o nich starajú a len zriedka im vadí ich prítomnosť. V Číne a Japonsku bociany a žeriavy (sťahovavé vtáky) predstavujú symbol dlhovekosti. Deti si ho pamätajú z rozprávok ako rozvážneho, múdreho a nekonfliktného, často je súčasťou povier či prísloví. Bocian je príkladom partnerskej vernosti a rodičovskej starostlivosti, dokonca je súčasťou erbov či platidiel.

BOCIAN BIELY (Ciconia ciconia) – sa u nás objavil až po vyklčovaní lesov a lesom sa vyhýba. Pre svoj život potrebuje vlhké lúky bohaté na vodu. Vďaka spôsobu života ho radíme medzi brodivé vtáky a veľkosťou je jedným z najväčších, pokojne ho môžeme porovnať s dropom. Rozpätie jeho krídel nezaostáva za orlom skalným (2 m), váži okolo 3 – 4 kg. Je to náš jediný vták, ktorý sa neprejavuje hlasom. Občas syčí, ale jeho najdôležitejším zvukom je klepanie zobákom rôznej intenzity a výšky podľa vyjadrovaných pocitov. Rozpoznať samicu od samca nie je jednoduché, lebo farebne sa neodlišujú. Hniezdo si stavajú na hrebeňoch striech a komínoch, stĺpoch či vysokých stromoch, kde si stavajú typické veľké hniezdo, tie staršie môžu vážiť i niekoľko sto kilogramov. Miesto na hniezdenie vyberá samec. Bociany sa živia predovšetkým žabami, jaštericami, hadmi, hmyzom a malými cicavcami, mláďatká kŕmia dážďovkami, žubrienkami, pijavicami či larvami vodného hmyzu. Nie je však nezvyčajné, že si pochutia ja na mláďatách vtákov či malých kuriatkach. Bociany potrebujú pred novým nakŕmením vyvrhnúť nestrávené zvyšky potravy. Vyvrhnuté valčeky zlepeniny hliny, kostí, zubov či srsti často nájdete pod ich hniezdami. Počas dobrého roka znáša samička až 5 vajíčok , z ktorých sa liahnu mláďatá s čiernymi nohami a zobákmi, ktoré sa v priebehu prvého roku menia na červené. Ak sa počas roka zhoršia podmienky a bociany nie sú schopné uživiť všetky mláďatá a seba, pristupujú ku krutému rozhodnutiu a posledné či najslabšie mláďa sami vyhadzujú z hniezda, čo pre neho samozrejme znamená istú smrť. Aj keď sa nám zdá táto skutočnosť krutá, vďaka tomuto počinu prežijú ostatné mláďatá. Krutá realita nielen bocianieho života.  Na mláďatá v prvom roku života čakajú ťažké skúšky a tou najťažšou je rozhodne prvý let do Afriky, ktorý žiaľ neprežije až 70% mladých vtákov. Trasa 10 tisíc kilometrov dvakrát ročne, prirodzení nepriatelia (šakaly, líšky, túlavé psy) či choroby sú veľmi náročnou skúškou aj pre tých najsilnejších jedincov. Najväčší podiel na smrti bocianov však majú nárazy do elektrického vedenia, zabitie autom či otrava chemickými postrekmi.  Bociany sa dožívajú priemerne 12 – 15 rokov, občas i cez 20 rokov, prirodzene ich však zomiera veľmi málo práve pre nebezpečenstvá, ktoré na nich pri ich spôsobe života číhajú. Koncom augusta sa začnú bociany združovať a pripravovať sa na odlet. Ich trasa končí v Kapskom meste v JAR . Denne dokážu preletieť aj cez 300 km. K nám sa vracajú koncom marca a začiatkom apríla. Občas sa stane, že bocian z určitého dôvodu neodletí s kŕdľom a zostáva zimovať u nás (1-3 bociany ročne). Najčastejšie sa tak deje pre zranenie či chorobu, keď bocian nemá dostatok síl na dlhý let. Zima u nás je pre bociana náročná hlavne pre nedostatok potravy a nie pre chlad, ako si mnohí myslia. Preto ak v zime uvidíte bociana, ako sa trápi hladom, nahláste to kompetentným ľuďom (OÚŽP, Záchranná stanica zranených živočíchov v Zázrivej… ), ktorí sa pokúsia bocianovi pomôcť prekonať zimu či vyliečiť zranenie . Tieto krásne vtáky si rozhodne zaslúžia našu pomoc a ochranu, aby sa každoročne vládali vrátiť na naše strechy, kde chránia pokoj nášho domova.

BOCIAN ČIERNY (Ciconia nigra) – je od svojho bieleho brata odlišný nielen sfarbením, ale i spôsobom života. Žije v lesoch rôzneho charakteru až do výšky 1000 m.n.m. a sú to skôr samotári. Hniezdo si stavajú vysoko v korunách stromov či dokonca na vrchole skál, kde nepohrdnú ani hniezdom po veľkých dravcoch. Párik bociana čierneho si stavia vo svojom teritóriu niekoľko hniezd, ktoré strieda po rokoch. Hlavnou potravou čierneho krásavca sú rybičky, vodný hmyz, žaby či mloky, nepohrdne ani hlodavcami či mláďatami vtákov. Tento krásavec je celý čierny okrem spodnej časti tela a je skutočne veľmi elegantný. Mala som tú možnosť vidieť ho pomerne zblízka na lesnej ceste a pôsobil ako elegán v obleku, veľmi krásny vták. Zvláštne je sfarbenie ich zobáka a nôh, ktoré majú počas obdobia hniezdenia svietivo červené a mimo tohto obdobia sa menia na tmavo červenohnedé. Tieto bociany sú od svojho bieleho brata menšie s užšími krídlami. Aj v hlasových prejavoch je skromnejší, klepoce zriedkavejšie, občas sa na hniezde ozve syčivými či hvízdavými zvukmi. Rovnako aj on na zimu odlieta do tepla. Vidieť čierneho bociana zblízka je skutočne šťastie pre jeho plachosť a samotársky spôsob života. Preto ak sa vám to podarilo, patríte k tým šťastnejším pod slnkom.

Bc. Zdenka Suchá

Zdroj : : http://snaturou2000.sk/zivocichy/bocian-biely

               http://snaturou2000.sk/zivocichy/bocian-cierny

Foto : internet a archív autorky

 

Niečo o mne...
Vitajte na mojej stránke, kde sa chcem s Vami podeliť o získané informácie a pocity, ktoré som zažila a zažívam so zvieratami. Verím, že každý si tu niečo nájde a budem rada za nápady a poznámky o čo by som mohla uvedenú stránku obohatiť. zsucha(at)animal-life.sk
Vyhľadávanie:
Najnovšie komentáre
© Copyright 2010-2018 www.Animal-life.sk. All rights reserved. Created by Dream-Theme — premium wordpress themes. Proudly powered by WordPress.