21
Mar

Kedy sa rozlúčiť ?

Keď som nedávno dávala dokopy našu 17 ročnú kríženku Nelly , ktorú dohrýzla voľne pustená pitbulka a spôsobila jej skutočne vážne zranenia, zarazil ma postoj jedného známeho, ktorý ma s ňou videl na prechádzke. „Dajte ju utratiť, iba sa trápi.“ Tieto slová ma zarazili a nečakala som ich od človeka, ktorý je sám chovateľom psíka. Musím podotknúť, že Nelly je na svoj vek neskutočne vitálna, miluje pohyb a rozhodne sa netrápi. Je síce už takmer hluchá a dobre nevidí, ale to jej nebráni v bláznení sa s našim vlčiakom a život si skutočne ešte užíva. To, čo jej spôsobila pitbulka bol momentálny stav, ktorý jej samozrejme na zdraví nepridal, ale pre mňa zranenie, čo i len starého psa nie je dôvod na jeho utratenie. Zo zranení i keď vážnych sa pri dobrej starostlivosti dokážu dostať i staršie jedince a môžu s nami ešte pár rôčkov požiť. Nelinka mala veľké bolesti hlavne pri ošetrovaní, to je nesporné, dostávala však lieky, ktoré jej pomáhali všetko znášať ľahšie. Zo dňa na deň bolo vidieť malé pokroky k zlepšeniu a ani som si nepripúšťala, že by sme to nedotiahli do úspešného konca. Neskutočne úporná a trpezlivá práca. Trikrát denne vyplachovať rany psovi, ktorý má pri tom bolesti, nepretržite dva týždne, dostať do neho kopu liekov, ktoré odmieta a zvládnuť venčenie v mrazoch s vyholeným a hnisajúcim telíčkom nie je žiadna sranda. Navyše u mňa bola v cudzom prostredí, lebo doma je u mojich rodičov, ktorí by však ošetrovanie nezvládli, to všetko bol pre ňu veľký stres. Hľadala som však riešenia, ako jej to uľahčiť, ako jej vyhovieť. Prišli sme na rôzne zlepšováky a finty ako si poradiť s touto vážnou situáciou. Nelinka si po pár dňoch zvykla a myslím, že pochopila prečo je u mňa, že sa jej snažím pomôcť a s ústupom bolesti bola veselšia a živšia. Najhoršie boli prvé dni, kým liečba začala zaberať, dovtedy ju neustále triaslo od bolesti a horúčky, ale vedela som, že ešte stále nie je dôvod ju dať uspať. Všetko predsa zvládneme a zase to bude tá Nelka ako predtým. Myšlienky na to, že niekto dokáže nechať svoje zviera v problémoch a radšej sa ho zbaví, je pre mňa desivá. Či si zviera nezaslúži, aby sme za neho zabojovali ? Veď práve vtedy čaká, že mu pomôžeme, že ho nenecháme v problémoch. Žiaľ ešte stále existujú ľudia, ktorí si myslia, že liečiť zviera je zbytočné či jeho trápenie. Chcem podotknúť, že zvieratá majú neskutočnú schopnosť vylízať sa z rán, ak mu dáme šancu a svojou starostlivosťou a láskou mu dopomôžeme vyzdravieť. Ja sama mám skúsenosti s mojimi mačkami, ktoré si prešli neľahkými zraneniami či chorobami a ani pri jednom ma nenapadlo ich uspať. Dodnes nezabudnem na slová pána veterinára, ktorý keď videl snímku nohy našej mačky Emy „dajte ju uspať“, aká som zostala nemilo zarazená. „V žiadnom prípade, aj keby mala o tú nohu prísť, uspať ju nedám“ boli moje slová a išla som za iným veterinárom. Ema o svoju nohu neprišla , operáciu a následné ťažké obdobie zvládla a dnes behá ako srna. Keby som vtedy o ňu nezabojovala, zbytočne by vyhasol život 6 mesačného mačaťa. Ja zastávam názor, že ak to aspoň trošku je možné a je nádej na vyliečenie, treba zvieratku dať šancu. Možno si mnohí z vás povedia, že nechať žiť mačku s troma nohami je trápenie zvieraťa, ale to ste zrejme nevideli, ako sa dokáže skvelo prispôsobiť postihnutiu a tešiť sa zo života. A ak navyše dostávajú pre ne to najdôležitejšie, lásku a pozornosť svojho majiteľa, sú šťastnejšie ako zdravé jedince bez lásky, uviazané kdesi na reťazi či celý život vo voliére, žiaľ aj taká je realita na Slovensku. Nelka má už rany zahojené, opäť je doma vo svojom prostredí a chodí na dlhé prechádzky s mojim ockom. Namiesto srsti teplú bundičku, na dlhom vodítku, aby bola pod kontrolou a chránená pred podobnými úrazmi, ale je šťastná. Nikdy by som ani na chvíľu neuvažovala ukončiť jej život pokiaľ si ho užíva. Až budem vidieť, že už nastal čas a jej život je viac o trápení ako o radosti, budem uvažovať. Ak sa však Nelka nerozhodne svoj život dožiť sama a tíško nás opustiť. Dúfam, že ešte chvíľku počká. Podľa čoho poznáte, že už nastal čas lúčenia vy ostatní ?

Bc. Zdenka Suchá

Foto : súkromný archív autorky

Niečo o mne...
Vitajte na mojej stránke, kde sa chcem s Vami podeliť o získané informácie a pocity, ktoré som zažila a zažívam so zvieratami. Verím, že každý si tu niečo nájde a budem rada za nápady a poznámky o čo by som mohla uvedenú stránku obohatiť. zsucha(at)animal-life.sk
Vyhľadávanie:
Najnovšie komentáre
© Copyright 2010-2018 www.Animal-life.sk. All rights reserved. Created by Dream-Theme — premium wordpress themes. Proudly powered by WordPress.