9
Okt

Keď útulok nie je pre zvieratá.

Keď som si nedávno pozrela istú reláciu v televízii, kde sa rozoberala téma Martinského útulku, zostala som zhrozená z faktu, že je to ešte horšie ako som si myslela, či počula od iných ľudí. Viacerí ma už nabádali k napísaniu článku na túto tému, lebo vedeli, že som kedysi v tomto útulku pomáhala ako dobrovoľníčka. Bolo to však v začiatkoch útulku pred 16 rokmi a nepripadalo mi správne vyjadrovať sa k situácii dnes, keď som ju reálne nepoznala. Teraz však po odvysielaní tejto hroznej výpovede samotného správcu útulku Vlada Hataru, už jednoducho musím vysloviť svoj názor. O situácii v útulku ľudia, ktorým nie je ľahostajný osud zvierat, ktoré sa tam dostanú, vedeli už dlho a snažili sa hľadať pomoc nielen u primátora mesta pána Hrnčiara, ale i v médiách. Napokon boli vypočutí pani redaktorkou, ktorá jednoducho neváhala a išla situáciu v útulku preveriť. Ja sa len pýtam, prečo kompetentní ľudia od primátora mesta, miestnych veterinárov či samotnej ŠVPS už dávno v tejto veci niečo neurobili. Alebo im je jedno, že ako priznal samotný správca útulku sú zvieratá utrácané, využívané na pitvy pre študentov veterinárnej medicíny či operované nekompetentnými ľuďmi ? Že sa v tomto útulku porušuje zákon, že tu trpia zvieratá, že nedodržiavajú zákonnú lehotu na podržanie psíka v útulku ? Viete čo mi je zvláštne? Že človek, ktorý kedysi v začiatkoch útulku bol plný ideálov o záchrane zvierat, dnes bez mihnutia oka uspí zviera len preto, že je nadbytočné alebo má určitý problém, ktorý by sa v láskavej náručí majiteľa určite dal odstrániť a že si ani nedá tú námahu nájsť mu nový domov. Podľa slov tohto človeka je z 10 záujemcov 8 nevyhovujúcich, lebo sú to ľudia z dediny a nevedia sa o psa postarať. Preto psa radšej uspí, ako by si dal tú námahu a poučil možno záujemcov o psíka, ako sa o neho postarať. Veď pokiaľ viem, kedysi mal tento útulok aj osvetovú miestnosť, kde sa malo obyvateľstvo vzdelávať. Kde skončila osveta a edukácia obyvateľov a kde skončila propagácia útulku ? Pán Hatara odmieta internetovú stránku útulku aj napriek tomu, že šanca na nájdenie domova pre psíkov by sa tým výrazne zvýšila. V tomto by si mal brať príklad od ochranárov v Zázrivej, ktorí ľudí edukujú, učia ich ako sa správať k voľne žijúcej zvery, čo robiť, keď nájdu zranené zviera, ako sa správať, aby im neublížili. Majú vlastnú stránku pre ľudí, aby informovali o tom, čo sa deje nového v stanici, rozoberajú problémy, radia. A to všetky aj napriek tomu, že majú neskutočne veľa práce zo zvieratkami, nájdu si ten čas, lebo vedia, že je to dôležité. Ono je asi jednoduchšie zviera v útulku uspať a tváriť sa, ako dobre sme zvieraťu pomohli, lebo by sa trápilo. Kedysi, keď som sa snažila psíkom v útulku pomáhať, bol útulok otvorený a prístupný pre dobrovoľníkov, ktorí veľmi radi a ochotne vyvenčili psíkov, či sa im postarali o hladné brušká. Dnes je útulok uzavretý, žiadny dobrovoľníci, žiadne venčenie psíkov, žiadna pomoc. Prečo je tomu tak ? Pomoc nie je potrebná ? To by bol potom jediný útulok na Slovensku, ktorý pomoc nepotrebuje. Alebo je lepšie, aby ilegálne pitvy či operácie zvierat neboli verejnosti na očiach ? Možno by sa ľudia začali zaujímať, kam psíky miznú, čo sa s nimi deje a to zrejme nebolo po vôli zúčastneným. Nehovorím len o správcovi útulku, pretože rozhodne v tomto všetkom nie je jedinou zodpovednou osobou. Za súhlasu veterinára, ktorý s útulkom spolupracuje či predstaviteľov mesta. Dovolím si tvrdiť, že začiatky tohto útulku boli krásne a všetci sme verili, že je to pre dobrú vec. Vždy tu bolo takmer plno, zvieratá si nachádzali nové domovy a útulok bol pre nich dočasným azylom. Je mi ľúto, že dnes to nemôžem povedať a je mi ľúto, že človek, ktorý bol pre mňa kedysi určitým vzorom v ochrane zvierat sa zvrhol na akúsi figúrku, ktorú nepoznávam. Som milovníčkou zvierat a snažím sa pomáhať im. Či už hľadaním domovov, ochranou pred týraním či aspoň základnou liečbou a naplnením bruška. V dnešnej dobe, keď celý svet rieši premnoženie zvierat kastračnými programami sa u nás v Martinskom útulku utráca. Kde má mesto Martin kastračný program ? Kde sa podela úcta ku všetkému živému ? Kto nám dal právo sa takto správať ku niekomu, koho máme povinnosť chrániť ? To, ako sa správame ku zvieratám, odráža obraz našej spoločnosti. Kto dokáže ublížiť zvieraťu, dokáže ublížiť i človeku, veď sa pozrime s akou krutosťou ubližujú už malé deti. Sama som už našla domov nejednému zvieraťu a viem, že to chce kopu času, námahy, financií a hlavne ochoty pomáhať. Viem, že to nie je jednoduché pri tom množstve túlavých zvierat, ale ja to robím vo voľnom čase popri rodine, dvoch deťoch, práci a mojich 6 zvieratách. Niekedy už nevládzem, či už psychicky alebo finančne, ale vždy sa akosi pozbieram, lebo viem, že to má zmysel. Keď vidím, ako sa má najdúšik v novej rodine dobre, keď predtým takmer umrel na ulici, to je pre mňa nová sila a to ma poháňa ďalej. Je okolo mňa kopu podobných ľudí, ktorí pomáhajú ešte viac, na vlastnú päsť a robia prácu, ktorú by malo robiť mesto. Vzájomne si pomáhajú, komunikujú, vymýšľajú riešenia a majú krásne výsledky umiestnených či zachránených zvierat. Všetky moje zvieratá sú z ulice, či už vytiahnuté z rieky, oslobodené z pod kopancov agresívnej mládeže či odobraté tyranovi v hodine dvanástej. Môj vlčiak Drago bol chodiaci obraz anatómie, takmer pred uhynutím, dnes je z neho rešpekt budiaci nádherný pán pes, za ktorého by sa nemusel hanbiť žiadny psovod. Moje zvieratá sú dôkazom toho, že keď sa chce, všetko sa dá. Je otázne, či v Martinskom útulku ešte vôbec niekto chce.

Bc. Zdenka Suchá 

Foto : internet a súkromný archív autorky

Jeden z príkladov mnohých zachránených zvierat :

Chorý kocúrik na fotke č.6 (zhora) Ewanko bol vďaka spolupráci viacerých milovníkov zvierat zachránnený zo zlých podmienok, prevezený do depozitu , veľmi dlho liečený a napokon si našiel skvelý domov. Komplikovaný prípad, ale vďaka dobrým ľuďom sa dá všetko, keď je dobrá vôľa a hlavne úcta k životu čo i len túlavého kocúra. Ewanko dnes :  

Niečo o mne...
Vitajte na mojej stránke, kde sa chcem s Vami podeliť o získané informácie a pocity, ktoré som zažila a zažívam so zvieratami. Verím, že každý si tu niečo nájde a budem rada za nápady a poznámky o čo by som mohla uvedenú stránku obohatiť. zsucha(at)animal-life.sk
Vyhľadávanie:
Najnovšie komentáre
© Copyright 2010-2018 www.Animal-life.sk. All rights reserved. Created by Dream-Theme — premium wordpress themes. Proudly powered by WordPress.