14
Jún

Dravce v našej blízkosti.

Rad dravcov (Falconiformes) zahŕňa cez 300 druhov a všetky sa v hrubých rysoch podobajú. Zväčša sa živia lovom drobnejších živočíchov či požierajú zdochliny. K tomu, aby boli v love úspešný potrebujú dobrý zrak, ostré pazúry a silný ostrý zobák. Žiaľ situácia u nás je taká, že mnohé dravce sú na pokraji vyhynutia či ich počty klesajú. Prečo je tomu tak ? Dravce na Slovensku sú ohrozované predovšetkým nelegálnym odstrelom, otrávenými návnadami či vykrádaním hniezd človekom. Prečo ubližujeme týmto úžasným a veľmi užitočným stvoreniam je pre milovníkov prírody ťažko pochopiteľné. Či už z nenávisti alebo za účelom finančného zisku, je to obrovským zločinom voči prírode. Poklesom dravých vtákov vzniká nerovnováha v prírode a ako taká so sebou prináša premnoženie hlodavcov či iných malých zvierat. Niektoré dravce okrem živých zvierat požierajú aj zdochliny, čím plnia v prírode sanitárnu funkciu (orol kráľovský, orliak morský, orol skalný, haja červená, myšiak lesný…). Na Slovensku sú všetky druhy vtákov (okrem holuba domáceho) zákonom chránené a manipulovať s nimi by mali len odborníci. Najohrozenejšími druhmi u nás sú orol myšiakovitý (0-5 párov), haja červená (cca 15 párov), orliak morský (7-8 párov) či orol kráľovský (cca 40 párov). Druhov, ktoré sa ocitli na pokraji vyhynutia je však podstatne viac a ochrancovia sa snažia o ich záchranu. Či už monitorovaním hniezd a vytváraním lepších podmienok na hniezdenie, záchranou slabších jedincov a v neposlednej rade i vzdelávaním verejnosti.  Úhyn dravcov okrem priameho zabíjania často spôsobujú i faktory spôsobené ľudskou činnosťou či prirodzenými faktormi (počasie, choroby, zranenia, hlad či predátori). Najväčšie škody však spôsobujeme my ľudia, či už prenasledovaním týchto krásnych vtákov alebo deštrukciou ich prostredia, vyrušovaním (hospodárske aktivity, horolezectvo, turistika), stavaním elektrických vedení či používaním chemických látok(pesticídy). Sú nám všetkým známe prípady popálených krídel od elektrického vedenia, ktoré ak nezabije, tak rozhodne spôsobí ťažké poškodenie. V nedávnej dobe prebehol aj médiami  prípad popáleného orla kráľovského. Jeho letky boli ťažko spálené a návrat do prírody pri prirodzenom preperení by trval veľmi dlho. Preto sa po prvý krát na Slovensku realizoval náročný zákrok nadpojenia spálených pier zdravými (darcovskými). Zákrok úspešne previedol MVDr. Ladislav Molnár a orol bol vrátený do prírody. Je však mnoho dravcov, ktoré takéto šťastie nemali a ich hendikep je natoľko závažný, že by v prírode neprežili. Tieto vtáky dožívajú svoj život v rehabilitačných staniciach Slovenska, kde sa im maximálne venujú. Sú však i veselšie prípady, príjemnejšie a sú dôkazom toho, že aj u nás ľudia dravce milujú a uvedomujú si ich významné postavenie v prírode. Ťažko povedať z akých dôvodov sa občas zvlášť tie menšie dravce rozhodnú hniezdiť v blízkosti ľudských obydlí či priamo na ich balkónoch. Najnovším prípadom je rodinka sokola myšiara hniezdiaceho na balkóne v Považskej Bystrici a je dokonca sledovaný kamerou on-line http://www.sopsr.sk/strazovskevrchyweb/onlinekamera/. Sama som si jedného dňa nechala pustený počítač a s úžasom som sledovala, čo drobci v nezvyčajnom hniezde stvárajú. Štyri mláďatká sa väčšinu dňa pučili do jednej kôpky, občas sa prešli po hniezde a vzorne čakali , až im rodičia prinesú niečo do zobáka. Mne sa podarilo zahliadnuť oboch rodičov a vždy niečo priniesli. Je to úžasný pohľad a je skvelé, že všetci ľudia majú možnosť takto zblízka sledovať život týchto dravcov. Aj takto sa ochranári snažia o vzdelanie verejnosti a vytvorenie akéhosi lepšieho vzťahu k dravcom. Je to skvelá možnosť  ako zasvätiť širokú verejnosť do ich ochrany a rozhodne kamier v hniezdach dravcov bude pribúdať. Ak ľudia spoznajú a priblížia sa týmto skvelým vtákom, nedovolia im ubližovať, budú všímavejší či budú vedieť správne reagovať pri strete s dravcom. Je totiž úplne jasné, bez prispenia celej spoločnosti by samotní ochranári nezmohli nič. Snažme sa preto všetci neubližovať či už vedome alebo nevedome týmto krásnym stvoreniam. Nález vtáka je potrebné nahlásiť obvodnému úradu životného prostredia http://www.azet.sk/katalog/obvodne-urady-zivotneho-prostredia/. Ak ste svedkom nelegálnej činnosti  (streľba, vykrádanie či ničenie hniezd, vyrušovanie, kladenie pascí či otrávených návnad, obchodovanie s vtákmi…) je potrebné pri nahlasovaní uviesť čo najviac údajov ( presnú lokalizáciu, čas zistenia, popis, následky, dôkazy či info o páchateľovi, fotodokumentáciu). Kontaktovať môžete buď políciu, Slovenskú inšpekciu životného prostredia alebo Ochranu dravcov na Slovensku (RPS)tel. +421 911 882 626.  Na základe vašich údajov sa môže podariť vypátrať páchateľa a podrobiť ho zaslúženému trestu, ktorý podľa dnešných zákonov môže vinníka odsúdiť až na dva roky nepodmienečne(trestný zákon §310odst.(1)).Buďme všímavejší ku dianiu vo svojom okolí , buďme ohľaduplní ku ich prostrediu, nahlásme zločiny na nich páchané, aby sa táto „lietajúca krása“ zachovala aj pre ďalšie generácie.  

Bc. Zdenka Suchá

Zdroj : http://www.dravce.sk/web/sk

             www.sopsr.sk

Foto : internet

 http://www.page.vtaciakriminalita.sk/images/stories/vystupy-projektu/brozura_VK_final.pdf

Niečo o mne...
Vitajte na mojej stránke, kde sa chcem s Vami podeliť o získané informácie a pocity, ktoré som zažila a zažívam so zvieratami. Verím, že každý si tu niečo nájde a budem rada za nápady a poznámky o čo by som mohla uvedenú stránku obohatiť. zsucha(at)animal-life.sk
Vyhľadávanie:
Najnovšie komentáre
© Copyright 2010-2018 www.Animal-life.sk. All rights reserved. Created by Dream-Theme — premium wordpress themes. Proudly powered by WordPress.