21
Mar

Dať zlomenému zvieratku šancu.

Pri jednom z mojich pohľadov von oknom sa mi naskytol výjav, ktorých je v bežnom živote mnoho a určite ste niečo podobné zažili aj vy. Pán na prechádzke so psíkom sotva po kolená mu čosi dlho dohovára do zdvihnutej hlávky, keď tu zrazu psík schytá veľavravnú facku po tlamičke. Skrčí sa a s chvostom medzi nohami nasleduje svojho pána, ktorý neustále šklbe vodítkom, psíka nepustí na krok od seba. Ten neustále hľadí hore, aby zistil, či je ten jeho pán s ním spokojný. Keď som ich dlhšie pozorovala, bolo mi jasné, že hlavná výchovná metóda tohto pána je bitka, karhanie a krik. Bolo to zrejmé z reakcií psíčaťa a jeho ustráchaných očí. Je mi z toho smutno, lebo si znovu uvedomujem, koľko ďalších psíkov to prežíva a často v oveľa horšej podobe. Týranie zvierat žiaľ u nás stále existuje, čoho dôkazom sú smutné príbehy, s ktorými sa stretávate aj na tejto stránke. Z vašich reakcií je zrejmé, že sa vás tieto príbehy dotýkajú. S týranými psíkmi a nielen s nimi sa často stretávajú pracovníci útulkov, ktorí by vám vedeli rozprávať, čo dokážu ľudia spôsobiť svojmu vlastnému zvieraťu. V poslednej dobe sa vyskytlo veľa prípadov týraných nemeckých ovčiakov, čo sa ma osobne dotýka. Ja sama totiž jedného doma mám už dva roky a je to skvelé, vďačné zviera. Tiež si zažil svoje a jeho príbeh pravidelní čitatelia už poznajú. Sú to skvelé inteligentné psy, ktoré nám ľuďom zachraňujú životy, pomáhajú v mnohých profesiách či bežnom živote. A predsa sa nájdu ľudia, ktorí dokážu ublížiť i takýmto skvelým psom. Za všetky z nich spomeniem Gráciu z útulku v Piešťanoch, ktorej príbeh vás veľmi zaujal, takmer slepého Timka, ktorý bol odsúdený na odstrel (Záchranný koráb), Rexíka s očkami popálenými kyselinou (útulok Jimlin) či staručkého Hektora, ktorého jeho vlastný pán za služby, ktoré mu celý život poskytoval odmenil ranami sekerou do hlavy (OZ Očami psa). Hrozné príbehy, ktoré sa aj vďaka ľuďom z útulkov zväčša končia šťastne v nových láskavých domovoch. Adoptovať si však týrané zvieratko nemusí  so sebou priniesť len dobrý pocit zo záchrany psíka, ale mali by sme sa pripraviť aj na možné problémy. Podoby týrania môžu byť rôzne, od tej najčastejšej fyzickej až po týranie psychické. Veľmi často však spolu obe súvisia, lebo bité zviera trpí  oboma spôsobmi. Na toto všetko by sme mali myslieť a vopred sa poradiť, ako pristupovať k takémuto zvieratku. V dôsledku týrania dochádza ku zmene správania, povahy i reakcií psíka na určité podnety. To, čo vy nemusíte ani zaregistrovať, môže v týranom zvieratku spustiť nevhodnú a často nebezpečnú reakciu. Ľudia v útulku vás vždy oboznámia s príbehom psíka a upozornia na možné problémy. Za dobu, ktorú strávi zvieratko v útulku sa prejaví jeho povaha, čo má rád, čo nemá. Aspoň v tých dobrých útulkoch, ktoré sú zriadené pre zvieratá a nie len pre osoh  ľudí (lebo aj také existujú), dokážu zanietení ľudia psíka odhadnúť, odsledovať reakcie a často sú to práve oni, ktorí pomôžu zvieraťu dostať sa z najhoršieho. Preto sa rozhodne pýtajte priamo v útulku na povahu psíka, na znášanlivosť s inými psíkmi, ako reaguje na deti, čoho sa možno bojí. Čím viac budete vedieť o psíkovi, tým lepšie budete pripravení na jeho príchod k vám domov. Psík, ktorý zažil ubližovanie od človeka môže byť ustráchaný alebo naopak agresívny zo strachu. Takéto zviera rozhodne vyžaduje úplne iný a individuálny prístup ako zvieratko s dôverou k ľuďom. Nikdy netreba psíka tlačiť do niečoho, v čom sa necíti bezpečne a trpezlivým prístupom mu ukázať, že sa nemusí báť. Rozhodne využívame pozitívnu motiváciu (maškrtky, chválenie, hladenie…) pri prekonávaní problémov či výchove psíka. Akýkoľvek tvrdý prístup tu nie je na mieste. V prvom rade si musíte získať dôveru jeho zlomenej dušičky. Ja som svojho ovčiaka vodila spočiatku na dlhom vodítku a až po takmer 4 mesiacoch som sa odvážila ho pustiť na voľno. Čakala som či bude mať snahu utekať, ale o to viac som bola prekvapená tým, že si ma neustále strážil. Vtedy som pochopila, že mi verí. Spočiatku bol veľmi opatrný a nikdy sa mi nepozrel do očí, čo ma veľmi mrzelo. Bol to zlomený a sklamaný pes. Často som ho česala, hladkala a rozprávala mu, aby sme sa zblížili. Nikdy nezabudnem na moment, keď sa mi prvý krát pozrel do tváre. Bol to skvelý pocit. Tieto zlomené psíky potrebujú veľa lásky, trpezlivosti a času len pre neho. Fyzické rany či podvýživa sa naprávajú oveľa rýchlejšie ako rany na duši. Preto ak sa aj napriek všetkým ťažkostiam, ktoré vás môžu stretnúť rozhodnete dať domov týranému zvieratku, veľmi vám držím palce. Ak vám takýto psík začne veriť, zahrnie vás láskou a získate v ňom skvelého priateľa. Po všetkom zlom, čo si zažili sú nesmierne vďační a naviazaní na svojho človeka. Priala by som všetkým psíkom, aby sa nikdy nestretli s krutosťou človeka a pracovníkom v útulkoch čo najmenej smutných príbehov.

Bc. Zdenka Suchá

Foto : archív autorky, útulok Piešťany, OZ Záchranný koráb, útulok Jimlin a OZ Očami psa

Niečo o mne...
Vitajte na mojej stránke, kde sa chcem s Vami podeliť o získané informácie a pocity, ktoré som zažila a zažívam so zvieratami. Verím, že každý si tu niečo nájde a budem rada za nápady a poznámky o čo by som mohla uvedenú stránku obohatiť. zsucha(at)animal-life.sk
Vyhľadávanie:
Najnovšie komentáre
© Copyright 2010-2019 www.Animal-life.sk. All rights reserved. Created by Dream-Theme — premium wordpress themes. Proudly powered by WordPress.